Ste ochotní?

Akákoľvek automobilová súťaž je prezentáciou súhry človeka a techniky. Život automobilového pretekára je v tomto smere často idealizovaný, čomu sa vo svojej podstate ani netreba diviť. To, čo reálne fanúšik vníma, je jeden prejazd, pár minút, v niektorých prípadoch pár hodín na trati. 


V skutočnosti je za tým oveľa viac. Za tými minútami sú hodiny, dni či týždne práce, námahy, neraz aj tvrdých pádov a sklamaní, pri ktorých by sa na to celé väčšina asi vy.... proste by nepokračovala. Až na malé obmeny je to rovnaké v každom tíme, ktorý postaví na štart súťažné auto. V prípade Ambruz Racing sa k tomu celému pridávajú ešte tisíce kilometrov presunov a „bagety z benzínky“. Ono sa to ani inak nedá, ak sa rozhodnete súťažiť na najvyššej európskej úrovni. 


Minulé týždne boli v znamení súťaží na juhu Európy, presnejšie v Taliansku. Malebné Ascoli po ročnej pauze privítalo súťažiacich na jubilejnom 60-tom ročníku Coppa Paolino Teodori. V seriály EHC sa na štarte predstavili hneď dvaja súťažiaci bratislavského tímu. Peter Ambruz so svojím Mitsubishi Lancer Evolution IX netajil svoje ambície zabojovať o víťazstvo v skupine 4. Jeho plány sa mu snažil prekaziť reprezentant Chorvátska Matija Jurisic, ktorý štartoval so Škodou Fabia S2000. Súboj to bol ozaj tesný, vo finále však súčet časov hovoril v prospech skúseného Peťa. Skupinové prvenstvo bolo iba jednou z odmien, ktoré si Peter zaslúžene z Ascoli odniesol. Obrovské uznanie si vyslúžil aj 5. miestom absolútneho poradia v kategórii 1., v ktorej štartujú ďaleko výkonnejšie a modernejšie vozidlá, ako je Evolution. Anka Ambruz získavala drahocenné kilometre a skúsenosti po výmene techniky na začiatku tejto sezóny. Opel Astra SP však našepkával, že ešte stále potrebuje „trochu lásky“ v servise. Aj napriek problémom sa jej podarilo získať body za 3. miesto v skupine 5.


Z EHC na IHCC, stále však v Taliansku. Ak sa niekomu bude zdať kopcové jazdenie nudné a „naučené“, treba si skúsiť Trento Bondone. Dĺžkou trate sa tejto súťaži vyrovná iba malé množstvo rýchlostných skúšok na rely, kde má jazdec navigátora. Jedným slovom – „masaker“. A ak si náročná trať podá ruku s poveternostnými podmienkami, tak to je „masaker na druhú“. A presne tak to bolo počas 70-teho ročníka tejto súťaže, na ktorej sa k Anke a Petrovi Ambruzovcom pridal ďalší člen tímu, rakúsky jazdec Ferdi Madrian so svojou Normou M20FC. Ak by sa účasť na tomto podujatí hodnotila ako celok, bolo by toto hodnotenie skôr záporné. Preto je asi nevyhnutné rozmeniť to celé na drobné. Pozitívnom bolo predstavenie a výsledok Peťa Ambruza. Ani dážď ho nezastavil v priamom smerovaní na ceste k titulu Majstra Európy FIA IHCC v skupine 4. Pre súperov to boj jasný odkaz, že so Slovenskom musia rátať na najvyšších priečkach. Menej sa už darilo rakúskemu pilotovi Normy. Po malej chybe došlo k nehode, ktorá ho vyradila z bojov o cenné body. Ako by povedal klasik: „Kto nebúra, ten sa nezrýchľuje.“ Na najkontroverznejšie rozhodnutie doplatila Anka Ambruz. Jej Opel Astra SP sa v súťažných podmienka s vodou ešte nestretol. Na Trente to bolo prvý krát a jasne dal najavo, že sa mu to nepáči. Technické problémy na trati spomalili Anku natoľko, že ju dobiehali rýchlejšie vozidlá. V rámci svojich problémov, zabezpečenia bezpečnosti a nepokazenia súťažných jázd svojej konkurencie sa v tomto smere zachovala ozaj zodpovedne a uvedomelo. Na trati našla miesto, kde bolo možné pustiť rýchlejšie vozidlá. Z pohľadu tímu to bolo správne rozhodnutie. Keď sa podujatie na krátky čas prerušilo, Anka to využila na absolvovanie zvyšných stoviek metrov. Predsa len, každý bod sa v konečnom výsledku počíta. Čo však nasledovalo, to už taký zmysel nedáva. Diskvalifikácia a nezaradenie do konečných výsledkov. A dôvod? Ten do dnešného dňa nikto netuší a tak to zrejme aj ostane. Smutná bodka za „talianským dobrodružstvom“.


Čo však malo nasledovať na domácom Dobšinskom kopci, to sa určite nikomu ani len nesnívalo. Z Ambruz Racing boli na štart pripravení takmer všetci. Anka Ambruz, Peťo Ambruz, Maťo Juhás, Ferdinand Madrian, ale aj Peťo Kacvinský, ktorému sa podarilo poskladať motor po tom, čo sa spolu rozlúčili na Ožďanoch. Trpké prekvapenie prišlo v druhej tréningovej jazde. Zainteresovaným sú tieto veci známe, pre tých menej zainteresovaných – stala sa nehoda, pri ktorej bol zranený jazdec aj jeden člen z radu organizátorov. Vyjadrovať sa k tomu incidentu, k rozhodnutiu komisárov, vlastne k čomukoľvek, čo sa tejto situácie týka, by nikomu nič neprinieslo. Nikoho by to nikam neposunulo a tak nám príde na mieste zaželať účastníkom nehody skoré uzdravenie, organizátorom podujatia vyjadriť vďaku za snahu a popriať veľa síl do nasledujúceho obdobia. Vieme, že to bude ťažké, ale aj napriek tomu veríme, že „Dobšiná neumrela“.


Kde jedna vec končí, tam začína druhá. Už tento víkend zabojuje kompletný bratislavský tím v susednom Poľsku na 9-tom kole FIA European Hill Climb Championship v Limanowej. Ciele sú viac ako jasné. Boj s časom, boj o body, boj o poháre. Aký bude výsledok? To ukáže časomiera.

Peter Baran

Spolupracujeme