Smola, či chyba?

Nevydarený štart do poslednej súťažnej jazdy na Pezinskej Babe 2024 pripravil Martina Matušku o cenné body, ktoré mu môžu v konečnom súčte chýbať. Aj také veci sa však stávajú a Zvolenčan statočne bojuje ďalej o kariérne najlepší výsledok.  

Prakticky každý súťažný víkend Matuška dokazuje, že sa radí medzi absolútnu slovenskú kopcovú špičku. Vlani dokázal so svojou formulou Tomis 99-04 vyjazdiť piate miesto v absolútnom poradí, no a ambície na tento rok sú logicky vyššie. Po pretekoch v Ožďanoch sa vyhupol už na priebežné druhé miesto absolútne, čím sa výrazne priblížil sezónnemu cieľu - umiestneniu v TOP3. Lenže konkurencia je mimoriadne silná, a s tým prichádzajú aj nekompromisne vyššie nároky. O výsledku rozhodujú aj tie najmenšie detaily - šťastie nevynímajúc. Napokon, nie nadarmo sa predsa vraví, že aj tí na Titaniku boli zdraví, len im chýbalo šťastie.  

Jeden takýto „šťastne – nešťastný“ moment zasiahol teraz aj do Zvolenčanovho výsledku na Pezinskej Babe. Kedysi vyhlásená súťaž sa po niekoľkých rokoch znova vrátila do slovenského kopcového kalendára a netají sa ani ambíciami návratu do európskeho šampionátu. Charakterom je trať podobná tej predošlej, ktorá sa jazdila dva týždne predtým na Čiernom Balogu.

 „Usporiadatelia urobili veľký kus práce a s novým povrchom dostala Pezinská Baba znova šmrnc. Jazdil som tu naposledy myslím v sezóne 2020, ešte s mojou staršou formulou. Po Čiernom Balogu som teraz nechal rovnaký krátky prevod a s malou dušičkou dúfal, že to podržím a dosiahnem potrebnú rýchlosť,“ vysvetľuje Martin Matuška.

Hneď prvý súťažný deň potvrdil, že jeho rozhodnutie bolo správne a v poriadne nabitej konkurencii takmer 120 pretekárov sa Zvolenčan vôbec nestratil.

 „Obidve súťažné jazdy sa mi vydarili a zlepšil som svoj osobný rekord na tejto trati o sedem sekúnd!,“ tešil sa Maťo, pre ktorého to znamenalo druhé miesto absolútne v MSR PAV.

 Bol to povzbudivý výsledok aj pred druhým súťažným dňom, ktorý Matuška začal vylepšením svojho „osobáku“ ešte o ďalšiu sekundu! Potom však prišiel už zmienený okamih, ktorý ambiciózneho pretekára pribrzdil.

„Pri rolovaní na štart druhej súťažnej jazdy som si až v poslednej chvíli všimol, že sa moje predné ľavé koleso dostalo do nevinnej mláčky nejakej tekutiny. Ukázalo sa však, že to tak nevinné nebolo. Pravdepodobne to bol kúsok vytečeného oleja, alebo chladiacej kvapaliny. V tej chvíli som si však neuvedomil dôsledky a vravel som si, že nebudem už prerušovať štartovaciu procedúru. A to sa mi vypomstilo. Hneď po odštartovaní som prešiel mláčkou aj zadným kolesom, ktoré stratilo trakciu a v rozhodujúcej fáze štartu ma to stálo cennú sekundu.  Ešte horšie však bolo, že za tak krátku dobu, koľko som ušiel do prvej zákruty, sa kvapalina nestihla z pneumatiky vygumovať a nasledoval malá „krízovka“. Našťastie som to ustál, ale zaostal som viac ako dve sekundy za svojim predošlým časom a v absolútnom poradí sa prepadol na štvrté miesto,“ krútil hlavou nespokojne pretekár tímu Matuška Motoršport. 

„V tejto fáze sezóny už rozhoduje každý bod a tak ma to veľmi mrzí. Neviem, či to bola smola, či moja chyba. Vždy sa snažím vybrať si pre štart čisté miesto, aby som odštartoval čo najlepšie.  Tentoraz to nevyšlo a stálo ma to cenné body.“

Po tomto výsledku sa Martin Matuška prepadol o dva body v priebežnom poradí, na tretie miesto. 

„Samozrejme, ešte nič nie je stratené a do konca sezóny sa môže udiať čokoľvek. Bola to však zbytočná chyba,“ dodáva Zvolenčan. „Nedá sa už nič robiť. Je to pre mňa ďalšie poučenie. Bodové rozdiely sú však minimálne a tak sa bude rozhodovať až v samotnom závere sezóny. Na druhej strane ma však teší, že som aj napriek tomu dokázal vyjazdiť v silnej konkurencii pretekárov siedmich krajín absolútne 16. miesto, a medzi formulami som v rakúskom majstráku obsadil druhé miesto. Ba čo viac,  medzi formulami  v európskej zóne (FIA CEZ) som dokonca zajazdil ešte cennejšie tretie miesto! Je to môj vôbec prvý „európsky pohár“ a mám z neho veľkú radosť. Bol to náročný víkend a priniesol úspech aj sklamanie. Toto všetko však náleží k tomuto krásnemu športu a ja som vďačný, že ho môžem robiť. Vďaka za to patrí aj mojim partnerom, priateľke a rodine. Veľmi si vážim aj podporu fantastických fanúšikov a urobím všetko preto, aby sme sa v závere sezóny mohli všetci spoločne radovať s doteraz najlepšieho kariérneho výsledku.“ 

Ľuboš Kašický