Posledné preteky tridsiatnika

Už o pár dní Martin Matuška oslávi rovnú štyridsiatku. Nevypočítateľné mokré preteky v Ústí nad Orlicí mu však veľkú náladu neurobili. 


Druhým tohtoročným podnikom Majstrovstiev Slovenska pretekov automobilov do vrchu bola Ústecká 21-ka, ktorá sa do slovenského kalendára vrátila vlani po trojročnej kovidovej prestávke. A pravdupovediac, nenájdeme azda pilota, ktorému by sa „šplhanie“ na vrchol Andrlovho Chlumu nepáčilo. Maťo Matuška nie je výnimkou. 

„Je to čarovná trať v čarovnom prostredí. Bude to môj tretí štart na tejto tradičnej oslave autošportu a veľmi sa na neho teším,“ neskrýval Zvolenčan pozitívne očakávania pred štartom.   


Lenže figliar život sa nám ľuďom, a našim plánom, neraz len vysmieva. Aj teraz platilo staré známe, že „človek mieni, osud mení“.

„V pretekoch do vrchu poriadne zaprší len výnimočne, no teraz sa stretli okolnosti a slušne sme si „zaplávali“,“ vysvetľuje pretekár jazdiaci na formule Tomis 99-04 v Triede D/E2-2000. „Už v sobotu sa divoko striedalo počasie, no v nedeľu ráno nás privítala takmer prietrž mračien. Chvíľu trvalo, kým nás pustili na trať a preto  sa zrušil aj prvý meraný tréning druhého súťažného dňa.“ 


Všetci vieme, že ani vrcholne preteky monopostov sa v súčasnosti na vode už nejazdia, hoci majú to najlepšie vybavenie. V podmienkach slovenských „garážistov“ je však situácia ešte náročnejšia. 

„Otvorene sa priznám, že na vode veľa kilometrov najazdených nemám a preto mi chýba istota. Zišli by sa aj nové mokré pneumatiky, no vzhľadom na frekvenciu mokrých pretekov to stále vnímame ako okrajovú prioritu a keď takáto situácia nastane, tak „varíme s tým“, čo práve máme. Má to svoje čaro, no platí sa za to aj veľká daň,“ uvažuje nahlas zvolenský formulový pilot.


„V sobotu sme ešte začínali na suchej trati a vďaka novým suchým pneumatikám, i predsezónnym úpravám na formule, sa mi hneď v prvej súťažnej jazde úvodného dňa podarilo zlepšiť svoj osobný rekord o sekundu! Bolo to pozitívne a črtalo sa druhé miesto v absolútnom hodnotení víkendu MSR v U21-ke. Potom však zapršalo a  spláchlo všetky moje nádeje,“ približuje situáciu prvého súťažného dňa Maťo Matuška, ku ktorému bol ďalší dážď, z úvodu druhého súťažného dňa, ešte neprajnejší. 


„Už v prvej jazde na mokru som nabalil stratu, ktorú som nedokázal zmazať ani druhým najlepším časom v druhej jazde. Výsledkom bolo teda štvrté miesto v absolútnom poradí, ktoré za daných okolností musím znova vnímať ako cenné body, ktoré v konečnom bilancovaní môžu mať cenu zlata. Na tohtoročný víkend v Ústí nad Orlicí však najlepšie spomínať nebudem.“ 


Napriek nespokojnosti s výsledkami, ktoré poznačila miestna mikroklíma, však Martin Matuška nezabúda zložiť poklonu miestnym usporiadateľom a divákom. 

„Je obdivuhodné, že aj ťažkých podmienkach dokázali pripraviť bezproblémové podujatia a fanúšikovia sa nedali vypudiť zlým počasím, a statočne nám fandili pod dáždnikmi a v pršiplášťoch. Je vidieť, že tu bije správne „oktánové srdce“. Už tradične by som chcel na záver poďakovať aj všetkým partnerom a priateľom, ktorí mi pomáhajú aj v tejto sezóne. Cítim ich za chrbtom, ako svoju oporu a cením si to,“ vraví Matuška, ktorého najbližšie čakajú Oždianske serpentíny v polovici júna. „Verím, že svoju nepriazeň osudu na túto sezónu som si už vyčerpal a teraz ma čakajú už len tie veselšie chvíľky.“ 

 

Ľuboš Kašický


Spolupracujeme