Melichárekovci idú do čela MSR

Favorizovaná posádka bratov Melichárekovcov bojovala o víťazstvo v 49. ročníku RALLYE TATRY až do posledných kilometrov. Ukázalo sa však, že tesný súboj kvalitných posádok rozhodla už strata z úvodu súťaže.

Tento rok sa pod Tatrami sa znova zopakoval dramatický súboj rivalov ostatných ročníkov. Topoľčianska posádka bratov Jaroslava a Erika Melichárekovcov sa stretla opäť v priamom súboji s Poliakom Grzegorzom Grzybom. „Dali sme do toho všetko a výborne sme si zasúťažili,“ povedal v cieli Jaro Melichárek.

 „Grzegorz je starý mazák a dobre sa poznáme. Myslím, že sme ho prinútili držať vysoké tempo až do konca a spolu sme tak pomohli urobiť súťaž zaujímavejšou pre fanúšikov.“

Kto by si bol v sobotu pomyslel, že už prvý úsek rozhodne o absolútnom víťazovi súťaže. Začínalo sa „Mlynkami“ na Gemeri, ktoré nenávratne zomleli dôležité sekundy topoľčianskej posádky, jazdiacej na Forde Fiesta RS WRC. 

„Chvíľu nám trvalo, kým sme sa rozbehli a dostali do správneho tempa,“ priznal Jaro, ktorý na trinásťkilometrovom úseku zaostal za súperom o deväť sekúnd.

 Melichárekovci sa následne začali zrýchľovali na každom ďalšom úseku. Už na druhej meranej skúške ich od súpera delilo iba osem desatín sekundy a v nasledujúcej sekcii bol ich Ford Fiesta už najrýchlejší zo všetkých. Nič to však nemenilo na fakte, že vozili so sebou mizerných deväť sekúnd straty z úvodu.

„Prvá etapa finišovala mestským okruhom, ktorý ja veľmi nemusím,“ priznával otvorene Jaro. 

Všetko však bolo otvorené, pretože strata bola stále „hrateľná“.

 „Skúsili sme to, no nikto z nás neurobil zásadnú chybu, a tak sme nocovali napokon na druhom mieste.“

Pre slovenský rely šampionát to znamenalo ukončenie prvého súťažného dňa, za ktorý sa pripisovali body. Melichárekovci tak brali druhé miesto. „Nás zaujíma konečný výsledok,“ neskrýval odhodlanie Jaro Melichárek, keďže o víťazovi Rallye Tatry rozhodoval súčet oboch súťažných dní.

A chlapci z Topoľčian do nedele vyštartovali výborne. Tolerantné počasie sa tentoraz rozhodlo do vyrovnaného súboja nevstupovať a tak za priam ideálnych podmienok mohol súboj „dvíhať divákov zo sedadiel“. Najprv Melichárekovci o sekundu vyhrali úvodnú rýchlostnú skúšku, aby vzápätí Poliak kontroval víťazstvom na druhom nedeľňajšom úseku.

 „Prehrievali sa nám gumy, no zabojovali sme,“ vysvetľoval Jaro. 

Päťsekundová strata síce rozdiel zasa trochu natiahla, no stále nebolo nič rozhodnuté. Na posádky ešte čakala záverečná sekcia. 

Novoveská huta aj Hnilec sa síce pri druhom prejazde stali korisťou Jara a Erika, no Grzegorz im bol stále tesne za výfukom. 

„Bol to výborný súboj. Konečne môžem povedať, že sme si zapretekali a nie iba zajazdili,“ usmieval sa v cieli zvyčajne rezervovanejší Jaro Melichárek. „Nebývajú často takéto preteky, kde všetko do seba zapadne. Nemali sme žiadnu vážnejšiu krízovku a aj auto fungovalo bez problémov. Skončili sme napokon druhí, ale odchádzame spokojní. Bol to pekný a dramatický víkend. My sme si to užili,“ uzatvára mladší z bratov Melichárekovcov.

Po dvoch tretích miestach na Valaške pridala topoľčianska posádka pod Tatrami aj dve druhé miesta do priebežného bodovania Majstrovstiev Slovenska automobilových súťaží a vyhupla sa priebežne na prvé miesto. 

„V posledných rokoch sme to nejako nesledovali, keďže sme nemohli súťažiť o absolútne poradie. Teraz je to o to potešujúcejšie,“ pridáva sa Erik Melichárek. 

Šampionát je však po dvoch súťažiach stále iba na začiatku a všetko ostáva otvorené. Bratov Melichárekovcov by sme mali vidieť aj na nasledujúcej súťaži, ktorá sa jazdí už o tri týždne na Morave, v Hustopečiach.

Ľuboš Kašický