Doma nikto nie je prorokom

Prvá porucha, inak vždy spoľahlivého Mitsubishi Lancer Evo VI, zaskočila posádku Tomáš Kukučka a Peter Vejačka hneď pri vstupe do aktuálnej sezóny, navyše na Kukučkovej „domácej“ trati.  


Od októbra, kedy sa skončila vlaňajšia sezóna, nesedel čerstvý jubilant Tomáš Kukučka (40) za súťažným volantom a bolo jasné, že chýbajúce kilometre neoklame.

 „Potreboval som znova získať istotu a tak som shakedown dal hneď päťkrát,“ smeje sa „Kuko“, ktorý je málokedy v zlej nálade. „Auto prešlo v zime kompletným repasom, no tiež asi potrebuje chytiť staré tempo, lebo už na shakedowne nás potrápili nejaké technické problémy. Väčšinu sme však vyriešili.“ 


V dobrej viere vyštartovala teda posádka v piatok podvečer do úvodného mestského okruhu, ktorý je tradične obľúbeným diváckym miestom. 

„Ešte v prvom kole úvodnej eresky nám zmäkol brzdový pedál a musel som našľapávať a brzdiť troška skôr. Škoda, lebo inak ten čas mohol byť o niečo lepší,“ približuje štart do súťaže Tomáš Kukučka. 


Napriek tomu Mitsubishi nocovalo na slušnom štvrtom mieste v absolútnom poradí, čo bol dobrý základ do ďalších bojov.

„Klasické sobotňajšie trate v lese nám sedia lepšie, a tiež v nich nemávame problémy s brzdami, ktoré sa zvyčajne prejavujú hlavne na mestských okruhoch, kde veľakrát brzdíme z veľkej rýchlosti. Začali sme však opatrnejšie, pretože istota sa mi vracala postupne, a tiež som si musel zvykať na nové pneumatiky Hankook. Tie sme dostali sponzorsky a rád by som sa pri tej príležitosti za to poďakoval. Hankooky pracujú trochu inak a treba si na nich zvyknúť, uveriť im. Do ďalšej sekcie sme trochu pritvrdili nastavenie a potom už začali padať časy, ktoré sme očakávali. Bolo to samozrejme aj tým, že som sa rozjazdil. Po RS7 sme sa dostali už na tretie mieste v absolútnom poradí, čo zodpovedalo našim očakávaniam.“


Lenže posádka sa radovala predčasne.

 „Potom, ako sme zastavili na stopke po siedmej ereske, nám zdochlo auto a nemohli sme ho naštartovať,“ smutne konštatuje Kukučka. „Hľadali sme problém a prišli sme na to, že vypovedalo palivové čerpadlo vo vnútri nádrže. Taký diel samozrejme so sebou nevozíme a aj keby sme vozili, tak ho vymeniť nevieme. Neostávalo teda nič iné, ako odovzdať jazdný výkaz.“ 


Pre posádku sa tak súťaž skončila tri merané úseky pred cieľom a opäť raz sa potvrdilo kruté porekadlo o tom, že doma nikto nie je prorokom... 

 „Napriek všetkému však musím povedať, že súťaž to bola pekná, až na niektoré okolnosti, na ktorých by bolo asi treba popracovať,“ hodnotí víkend naturalizovaný Tatranec. „Jediné, čo by som naozaj vytkol je to, že nás v piatok večer nechali čakať vyše troch hodín. Bolo to naozaj hlúpe. Myslím si, že vôbec nepočúvajú jazdcov, čo im vravíme. My nemáme problém s tým, keď sa jazdí celý deň a krátko sa spí. Keď to ide v kuse, tak je to ok. Najhoršie je, keď pretekár vypadne z rytmu. V piatok sme čakali cez tri hodiny a v sobotu zasa dve hodiny. Úplne zbytočné prestoje, ktoré môžu so stratou koncentrácie ohroziť aj bezpečnosť. A to asi nikto nechce. Inak, oproti minulému roku sa posunuli aj retardéry. Boli zákerne za horizontom, či zákrutou, čo podľa mňa na rely nepatrí. Retardér predsa nemá byť pascou na pretekárov, ale je tu na zvýšenie bezpečnosti a zníženie rýchlosti. Aby to splnil, má byť viditeľný a nie umiestnený niekde za roh.“


Sezóna sa teda pre skúsenú posádku Kukučka - Vejačka nezačala podľa očakávania, no do jej záveru je ešte ďaleko. Šampionát najbližšie pokračuje už o mesiac navrátivšou sa súťažou v Prešove, kde by Mitsubishi v ikonických Mäkinenových farbách nemalo chýbať. 

Ľuboš Kašický


Spolupracujeme