20 rokov od úspechu Ďodiho Béreša na Monte Carle

Už o týždeň odštartuje nový ročník najslávnejšej automobilovej súťaže na svete a to je dôvod pripomenúť si jedno významné jubileum pre slovenský automobilový šport.

Foto: Dušan Velimský

Sedemdesiate druhé roztočenie monackej rulety, ktorej zvykneme vravieť Rallye Monte Carlo, v roku 2004 zastalo na víťaznom čísle tri (Sebastien Loeb). Našim šťastným číslom však bola sedemdesiat jednotka, ktorú na svojom Hyundai Accent WRC vozil vtedy iba 19-ročný Jozef Béreš mladší. Ďodi mal vtedy za sebou len tri štarty zo sezóny 2003 vo Švédsku, Grécku a Walese. Do sezóny 2004 sa však košický tím Styllexu rozhodol pre šesť štartov v majstrovstvách sveta. Tým prvým bola práve legendárna súťaž Rallye Monte Carlo. 

„Tunajšie technické trate mi veľmi vyhovujú. Sú úzke a neodpúšťajú chyby. Súťaž patrí medzi najťažšie na svete a som presvedčený, že je úplne vylúčené, aby tu niekto urobil výrazný výsledok pri prvom štarte,“ povedal mi vtedy skromný mladík z Debraďe pred svojim odchodom do Monaka a netušiac, ako to dopadne, dodal. „Hlavným cieľom je preto najazdiť čo najviac kilometrov a zozbierať veľa cenných skúseností.“ 

Foto: Roman Fluxa

Pri jednom z našich neskorších rozhovorov potom Ďodi priblížil aj okolnosti za ktorých sa to udialo. 

„Už vo svojej druhej sezóne (2003) som jazdil silné WRC. Až potom som po dvoch rokoch prešiel na N-ká, a neskôr na ešte slabšie autá JWRC. S odstupom času si myslím, že to malo byť opačne. Ten štart bol veľmi ťažký a nebezpečný.“

Foto: Josef Vrátil

Faktom však už ostane, že iba 19-ročný Ďodi Béreš sa vtedy zapísal do slovenskej histórie automobilových súťaží, keď na slávnej Rallye Monte Carlo došiel na neuveriteľnom deviatom mieste! 

„Boli to určite najťažšie preteky zo všetkých,“ spomína Ďodi. „Skúsení pretekári, ktorí tam štartovali vraveli, že také náročné to nikdy dovtedy nebolo. Na každej rýchlostnej skúške sa menil povrch aj viackrát. Napríklad Col de Turini. Dolu nula stupňov, suchý asfalt. Po piatich kilometroch totálne mokro, po ďalších piatich kilometroch ľad a v závere kombinácia ľadu, či roztopeného snehu. Navyše diváci majú vo zvyku na ľad nahádzať sneh, ktorý nemáme v rozpise a šmýka sa ešte viac.“ 

Foto: Dušan Velimský

Posádku Jozef Béreš ml. – Petr Starý však vytrápili aj technické problémy. 

„Od prvej rýchlostnej skúšky nám začala vrieť voda. Celú súťaž sme išli tak, že sme došli do polovice eresky a teplota vody už narástla na 120°C. Nemali sme výkon. Po každej stopke sme museli zastať a zháňať vodu. Už po prvom dni sme si mysleli, že auto nevydrží a odstúpime. Povedali sme si však, že pôjdeme až pokým to pôjde, a nakoniec sme došli do cieľa.“ 

Foto: Roman Fluxa

Deviate miesto v majstrovstvách sveta automobilových súťaží, a navyše na legendárnom Monte Carle, to bol veľký historický výsledok, ktorý bol povzbudením pre mnohé ďalšie slovenské posádky. Trvalo potom ešte desať ďalších rokov, kým sa tento Ďodiho úspech podarilo prekonať. Skromný chlapec z malej dedinky pri Košiciach sa tak natrvalo zapísal do dejín slovenského autošportu.